Zrelý jačmeň sa máča v pramenistej vode a rozloží sa na rovnú plochu kde sa prehadzuje 5 až 10 dní, pokiaľ nezačne klíčiť - vzniká zelený slad. Ten sa potom suší (v budove s pagodovitou strechou, charakteristickou pre paliarne) nad otvoreným ohňom z rašeliny. Práve ona dáva každej škótskej whisky jemný dymový nádych. Na ostrovoch (napr. na Sky, kde sme navštívili distileriu Talisker ) pridávajú k rašeline aj morské riasy.

V tejto etape sa usušený slad pomelie a miesi sa v kovových kadiach (s objemom okolo 25000 l) s tromi dávkami horúcej vody. Tu sa škroby menia na cukry. Pri výstupe z týchto kotlov sa zmes precedí (zachytené pevné časti sa používajú na krmenie dobytka - údajne to zvyšuje dojivosť) a ochladí z teploty približne 63°C na asi 20°C.

Fermentácia prebieha v kvasných kadiach, ktoré majú obsah 9000 a 50000 l a bývajú z borovice alebo červeného smreku. Pridané prírodné kvasinky pomáhajú - za stáleho miešania spenenej masy - premeniť cukor na 5-10% alkohol a na kysličník uhličitý.Táto etapa trvá 3-4 dni.Až do tejto etapy je celý proces podobný výrobe piva.

Prekvasená obilná brečka sa umiestni do destilačných kotlov, kde sa odparuje a pary sa ochladzujú (destilácia spravidla prebieha dvakrát za sebou). Pri druhej destilácii sa whisky zbaví prednej a zadnej frakcie. K ďalšiemu zušľachťovaniu sa používa už iba stredná frakcia Mladá whisky má po destilácii 57% alkoholu.

Whisky zreje najmenej 3 roky v dubových sudoch alebo v starých sudoch po sherry, prípadne po portskom. Špičkové kvality zrejú 12 a viac rokov.Práve dubové drevo suda je pôvodom nádherného zafarbenia kvalitnej whisky. Po preliatí do fliaš už whisky prestáva dozrievať.