Týmto názvom označovali starí ale aj mladší turisti a lyžiari (využívali ju hlavne lyžiari) časť lyžiarskej cesty od Lajošky po Jahodnú. Ale prišla mladšia generácia a nevedno prečo Židovkou začali nazývať celú cyklotrasu, ktorá na začiatku Pišiveniek alebo ďalej v Západnom Klátovskom sedle odbočuje na zvážnicu v severnom úboči a ide na Jahodnú (modré C, s číslom 9 resp. 9A). Aj mňa to raz prekvapilo, bolo to asi pred 15 rokmi, keď cestou dole z Lajošky mi dvaja skúsení lyžiari na Pišivenkách odzdravili, odbočili na Pogánytábor s tým, že idú po Židovke na Jahodnú a zmizli. Ani som nestačil zakrútiť hlavou. A vtedy tá odbočka a ďalej zvážnica ešte vôbec nebola značená ako modrá cyklocesta. Teda tipujem, že to nesprávne pomenovanie vzniklo tak pred 15 - 20 rokmi.

Aby sme v tejto veci urobili jasno, pokúsili sme sa s Micum Vargom a Gastonom pozbierať pár historických údajov o vzniku tejto cesty. Nie je našou úlohou vysvetľovať históriu, skôr na základe dostupných údajov objasniť, ktorá cesta je vlastne tá Židovka a prečo asi vznikol ten názov. Žiaľ robíme to už neskoro, lebo väčšina priamych svedkov už nežije. Sme snáď pomaly už poslední, ktorí pamätajú staršie časy.

Čo hovorí literatúra:

V roku 1939 začal Maďarský Karpatský spolok, košická sekcia, stavať lyžiarsku cestu z Košíc na Kojšovu hoľu. Začali z Čermeľa cez Jahodnú a Prednú holicu. Stavali ju hlavne vojnoví zajatci a Židia z pracovného tábora pod vedením ppl. Pujlera. Bola dokončená v r. 1942 a bola pomenovaná na počesť niekdajšieho veliteľa košickej divízie "Szombathelyi Ferenc sí út" - Lyžiarska cesta Ferenca Szombathelyiho. ( J. Gašpar: História turistiky v Košiciach,1988). Viedla prevažne v severnom úbočí tesne pod hrebeňom, pod dnešnou červenou značkou. Bola zvlášť značená červenými skríženými lyžami v bielom poli.

Podobne to popisuje aj Schermann Szilárd ( Kassa és Kassai hegyek kalauza, Budapest 1944 ). Ale nespomína Židov z pracovného tábora, iba vojakov a podporu Štátneho lesného úradu a mesta. Cesta má 25 km a 1000 m prevýšenie.

Čo hovoria pamätníci:

Štefan Výrost ( 1907 - 1988) horolezec, turista a lyžiar. Chodil s nami občas lyžovať. Raz mi rozprával, práve keď sme išli dole z Lajošky, prečo volajú túto cestu Židovka. V r. 1944 v lete, keď prebiehali v Košiciach deportácie Židov ( Košická tehelňa, Csatáry) pokúsil sa istý Dr. Szabó zachrániť Židov tak, že ich vyviezli do lesa na stavbu strategickej vojenskej cesty. Túto akciu dohodol s veliteľom košickej vojenskej posádky ( meno?). Robotníci boli ubytovaní na mieste dnes známom ako Pogánytábor - Pohanský tábor. Pracovali na úseku Lajoška - Jahodná. Lyžiarsku cestu upravovali a rozširovali pre auta. Po ukončení prác vojaci urobili skúšku nákladným terénnym vozidlom zn. Horch (ak si dobre pamätám). Týmto sa Židia vyhli deportáciám, ale ako spomína Micu Varga, po skončení vojny bol Dr. Szabó postavený pred súd. Podrobnosti nám už nie sú známe.

Gabriel Balázsy (1930 - ) turista a lyžiar. Nedávno sme ho navštívili s Micum. Spomínal si na stavbu lyžiarskej cesty z Čermeľa na Jahodnú. Začali ju stavať z Čermeľa v r, 1939. Bola to vojenská akcia, pracovali na nej vojnoví zajatci a Židia z pracovného tábora. Totiž už v tom čase boli Židia diskriminovaní, jedným z opatrení bolo, že nemohli vykonávať vojenskú službu, ale boli zaradení do pracovného tábora. Práce viedol priamo v teréne ppl. Stádler, mal k dispozícii terénne auto Botond. Stádlerov syn chodil často s otcom na tieto práce a tiež sa kamarátil s Balázsym, ktorý v tom čase 10 ročný, mal dobre informácie o dianí v teréne. On sám tam isť nemohol, lebo civili nesmeli. Na úsek od Jahodnej ďalej si už Balázsy nespomína.

Veselé spomienky má ale na úsek hneď od parkoviska na Bankove. Cesta smerom na Jahodnú išla serpentínami vľavo od dnešnej červenej značky. Bol to ťažký úsek, volali ho vtedy Kikiriki. My sme ho neskôr s Gastonom volali Bobová dráha - paráda dole na lyžiach. Škoda, že sa dnes už nejazdí.

Ešte spomínal aj na začiatok obnovy chaty Lajoška po vojne (bola vypálená). Zúčastnil sa vynášky tehál s nákladným autom Praga RND. Išli po autoceste z doliny Potoky až k chate, okolo Pogánytábora a v hornej časti autocesta vychádzala na Židovku. Tato cesta už dnes nie je používaná autami iba lesnými mechanizmami, cyklistami, lyžiarmi a žiaľ aj motorkármi.

Keď sme pripravovali tento text, narazili sme aj na zaujímavosti o spomínanej autoceste. Zhrnuli sme ich do samostatného materiálu.

Zhrnutie

1. Starí turisti Židovkou nazývali iba časť „Szombathelyi Ferenc sí út” medzi Lajoškou a Jahodnou. Tento úsek ide skoro celý mimo červenej značky. Spočiatku bola funkčná až po Jahodnú, neskôr už len po Západné Klátovské sedlo (používame tento názov podľa spomínaného starého sprievodcu od Schermanna, aj keď sa v novších materiaáloch nevyskytuje - Karči Mizla ho označuje ako Židovské sedlo), kde je t.č. rampa. Pod názvom Židovka sa teda po r. 1963 (ja som vtedy začal jazdiť na bežkách) myslel iba tento úsek. Ďalšia časť už nebola užívaná.

Údajne ešte na začiatku, po postavení lyžiarskej cesty v r. 1942, niektorí turisti celú trasu Erika - Čermeľ nazývali Židovka. Lebo tam pracovali aj Židia z pracovných táborov. Ale neujal sa, asi aj preto, že je takmer zhodný s dnešnou červenou značkou. Po vojne ale takto nazývala už iba úsek medzi Lajoškou a Jahodnou, ktorý stavali - upravovali výlučne iba Židia z Pogánytábora a ide trocha poniže, mimo červenej značky, teda nová cesta.

Nevie sa, kto jej dal také meno, zrejme turisti, keď videli a vedeli, že tam pracujú Židia z Pogánytábora. Židovka je neoficiálny názov, nikde v mapách a v literatúre sme ho nenašli. Ani o Pogánytábore nie je nikde podrobnejšia zmienka. Je to celé zahalené tajomstvom. Zrejme preto, lebo to bola vojenská akcia, riadená, strážená a zásobovaná vojakmi. Podrobnosti sú pravdepodobne iba vo vojenskom archíve v Maďarsku.

Vlastne celá tá akcia Pogánytábor bola asi účelovo vytvorená predovšetkým na záchranu Židov, ale zároveň aj vojsku to pomohlo riešiť strategické úlohy. Ale o tom by mali hovoriť skôr renomovaní historici.

2. Pogánytábor bol postavený na tom mieste zrejme kvôli vode a zásobovacej autoceste, ktorá viedla z doliny Potoky ( vtedy maďarské územie ). V tom čase tá zvážnica z Jahodnej v severnom úboči, po ktorej ide dnes cyklocesta, ešte neexistovala - mapa1 ( príloha v sprievodcovi Kassa és Kassai hegyek kalauza, 1:75000, z r. 1944 ), mapa2 ( Vojenský zemepisný úrad 1:75000 z r. 1937), preto nemôže mať nič spoločné s názvom Židovka. (Pozn. Trasy 9 a 9A sú v niektorých mapkách zakreslené iba veľmi tenkou čiarou, aby bolo zrejmé, že v podklade tam cesta vyznačená nie je). Túto zvážnicu nenájdeme ani na oveľa neskorších mapách, napr. mapa3 (Slovenský úrad geodézie a kartografie 1:25000 z r.1990, podklady z r. 1987) a dokonca ani na mapa4 (VKÚ Harmanec,1:45000, z roku 2008), je v nej ale zakreslený záver Židovky !

3. Áno, keď sa spustíme napr. na bicykli z Lajošky na Jahodnú po modro značenej cyklotrase 9, tak až po rampu (foto1) v Západnom Klátovskom sedle ideme po Židovke - celková mapa alebo jej interaktívna verzia v GoogleMaps.

Ale tam opúšťame Židovku, lebo cyklotrasa 9 odbočuje vľavo dole a Židovka išla rovno smerom do severného úbočia (foto2 tam ako stojí Micu) a ide aj dnes až skoro po Jahodnú, len sa neužíva. Ovšem, ako vidno na foto3, ešte aj dnes je ta neužívaná časť slušne široká. V závere je ale už ale podstatne horšia (foto4). Na detailnej mapke okolia rampy v Západnom Klátovskom sedle sú vyznačené miesta, odkiaľ boli tie fotky robené.

Teda ak niekto z Jahodnej ide v severnej strane modroznačenou cyklotrasou 9 a najmä 9A (cez Pogánytábor) po zvážnici a povie, že ide na Lajošku po Židovke, tak nehovorí dobre. Na Židovku sa napojí iba v hornej časti cesty. Na jednej strane sme radi, že Židovka je spomenutá vďaka budovateľom cyklotrasy na smerovej tabuli, ale na strane druhej tento rozcestník navodzuje mylný dojem, že Židovka je vlastne zhodná s celou cyklotrasou 9.

Zostáva dúfať, že turisti aj lyžiari po prečítaní tohto článku, si niekedy nájdu čas aj na prejdenie nepoužívanej časti Židovky v úseku Alpská lúčka – Západné Klátovské sedlo. Má výborný profil v oboch smeroch. Vrelo odporúčame ! Odbúrava hlavne lyžiarom tie dva „padáky” do V. a Z. Klátovského sedla. Zaslúži si trocha sprejazdnenia.

Príbeh spísal Vlado za výdatnej pomoci Micuho Vargu
technicky spracoval Gaston.