|
Keď chodíme trochu pozornejšie po cestách resp. necestách v okolí košických hôr pešo na bicykli alebo na lyžiach, môžeme v prírode vidieť rôzne narušenie konfigurácie terénu. Je to dôsledok veľmi čulej baníckej činnosti, ktorá tu bola už od dávnych čias. Najčastejším takým javom je „milier“ - umelo vytvorená rovinka vo svahu kopca(10x10 m), kde sa pálilo drevené uhlie, ktoré predávali hutám. Ďalšie narušenie povrchu vzniklo keď robili ryhy na odkrytie pevnej skaly do hĺbky 1-2m, rôznej dĺžky, kde sa odoberali vzorky na prítomnosť hľadanej rudy a jej kvality. Pri razení horizontálneho banského diela takzvanej „štôlne“ za rudnou žilou – vyvezená prebytočná hlušina sa sypala na svah pred štôlňou a tak vznikla odpadová halda. Dnes sú tieto haldy už zarastené, ale viditeľné. Na červenej značke z Košíc už pri Bankovskej kaplnke naľavo je okraj ložiska magnezitovej rudy. Keby sme išli ďalej po červenej značke na Jahodnú, tak ešte pred vysokým napätím, na svahu smerom k Čermeľskej doline sú pozostatky po ťažbe železných a medených rúd. Ďalšie ložisko na smolinec a molybdén je v oblasti Kuriškovej (často spomínané v tlači). Na úseku medzi Jahodnou a Prednou Holicou na severnom svahu je nálezisko medených rúd nad dolinou Potoky, v katastrálnom území Košickej Belej. Začiatky baníctva nie sú bližšie známe. Zo začiatku sa ťažilo povrchovo a neskôr pripovrchovo. Koncom 18 storočia ložisko skúmali banskými dielami (šachticami a úpadnicami). Najbohatšie nálezisko pod názvom "Vodná baňa„ bolo otvorené štôlňami, ktoré sprístupnili niekoľko meďonosných žíl. V časti hrebeňovej cesty, medzi Prednou holicou a Kojšovskou holou, v západnej časti Zlatoidanských lúk , možno sledovať banské štôlne, ktoré z lúky smerujú do svahu kopca Okrúhla (na ktorej neďaleko severne stála Čákyho chata nad Opátskou dolinou). Rád by som ešte pripomenul najväčšiu banícku osadu v tejto oblasti – Zlatu Idku. Celý uzáver Idanského potoka až po hrebeň Rudohoria bol pootváraný banskými dielami a to horizontálne, vertikálne ako aj úpadne. Toto ložisko bolo ťažené od nepamäti až do 20 storočia. V súčasnosti z klopačky (v strede dediny) urobili múzeum, kde sú umiestnené rôzne artefakty, pripomínajúce zašlé časy baníctva. U starostu obce je možno dojednať návštevu. V prvej polovici 19 storočia otvorili v doline Potoky ložisko aj s najnižšie položenou dedičnou štôlňou s názvom „Christi Himmelfahrt“. Zároveň slúžila na odvodnenie vyšších horizontov. Na ťažbe sa podieľalo v danej oblasti viac ťažiarov, ktorí sa v rokoch 1837-1843 zlúčili pod názvom „Geverkschaft vodná bánya „ (názov sa skladá z troch jazykov a preklad je asi „Spoločnosť vodnej bane“). Po vyťažení zásob nad úrovňou údolia, asi v roku 1870 sa prejavila stagnácia a došlo k ukončeniu banskej činnosti. K otváraniu ložiska pod úroveň potoka Potoky nedošlo pre nedostatok investičných prostriedkov. Ťažba železnej rudy bola v hornej časti doliny Potoky realizovaná v kopci Železný vrch a ďalej smerom na východ k dedine Košická Belá. Vyhľadávacie, prieskumné a ťažobné práce sa uskutočňovali aj v ďalších oblastiach spomínanej časti Rudohoria a to:
|
Výsledky vyhľadávacích a prieskumných prác 18 a 19 storočia zaznamenali kladné výsledky. Na niektorých lokalitách bola zahájená ťažba železnej rudy a čiastočne aj medi, čo je možné vidieť zo záznamu výkupu v hutách. Boli to malé množstvá. V rokoch 1918-1938 Za prvej Čsl. republiky bol vykonaný Štátnym Geologickým ústavom geologický prieskum lokality Vodná štôlňa, ale k baníckej činnosti nedošlo. V rokoch 1939-1944 prieskum prevzal geologický výskum Budapest a neskôr Budapeštianska fy Manfréd Weis v roku 1942. Jednalo sa o Vodnú štôlňu v doline Potoky a okolia. Pristúpili k preskúmaniu ložiska a k jeho znovuotvoreniu. Zároveň skúmali aj ďalšie ložiská, ktoré boli v minulosti ťažené. Investície boli vysoké, krátky čas na zahájenie, takže v roku 1944 ukončili všetky práce. Ťažba nebola zahájená. Od roku 1945 ČS Uránový prieskum zdokumentoval ložisko uránu na Jahodnej – Kuriškovej s pokračovaním na SV. Kvalita aj kvantita dáva predpoklad na ťažobné práce. Spracovanie vyťaženej rudy: Vyťaženú medenú rudu vykupovala Erárna huta v Opátke ( do roku 1827), po ukončení jej činnosť nahradila Fönix huta od roku 1935 (obec Miklušovce) ktorú malo v držbe Horno-uhorské banské ťažiarstvo. Železnú rudu spracovávali huty v Košických Hámroch (vlastníkom boli mesto Košice, od polovice 19 storočia Otakar Jacobs. Neskôr železnú rudu vykupovali Myslavské železiarne.
Použitá literatúra :
Text pripravil Micu Varga |