Po štyroch rokoch sa vyberám znovu do Himalayi, trek okolo Annapurien s prechodom cez sedlo Thorung La 5416 m.n.m. Pôvodne sme mali ísť z Košíc traja, ale kvôli nepokojom, ktoré vtedy tam vládli som išiel len sám.

19.10.2001.

Cestou už domov z práce na bicykli zastavím sa na Pereši , dám si pivo a teším sa na to, čo ma čaká. V práci to blblo, ale urobil som všetko, čo som musel – budem preč celý mesiac. Len dvaja kolegovia vedia o tom, že kde budem. Nevedia to ani kamaráti.

20.10.2001.

V Prahe je na stanici veľa úbožiakov a hlavne teraz ráno. Taxíkom sa presúvam na Ruzině. Stálo ma to 1020.- Kč. Taxikár bol z Humenného. Prišiel zástupca cestovky a výprava sa skladala – ja a Ema. Bol som šokovaný. V roku 1997, keď sme išli pod Everest nás bolo 22 a všetko výborní ľudia. Dodnes s kamarátom na nich spomíname s úctou a obdivom.

Odlet do Moskvy náhradným lietadlom. Ten pôvodný mal pokazený jeden motor. Ešteže to zistili pred štartom!!!

21.10.2001

Prílet do Chajram v Indii. Prestávka.

Odlet do Káthmandu. Letisková hala v Káthmandu úplne prázdna , zrejme dopad politických nepokojov v Nepále i na turizmus. Víza sme dostali bez problémov. V roku 1997 sme podplatili zamestnanca letiska, aby sme nestáli viac hodinové rady.

Pripojil sa ku nám sprievodca cestovky. Sme len TRAJA! Ubytovali sme sa v turistickej štvrti Thamel v „NEW HOTEL FLORID“.

Našiel som hotel „Greeting Palace“ spred štyroch rokov. Troška sa zmenilo okolie. Za dvesto dolárov som dostal 15 100 rupií.

22.10.2001.

Po raňajkách sme išli navštíviť Staré Káthmandu. Dokúpil som si veci, ktoré som zámerne nebral, lebo tu sú veľmi lacné. Ruksak malý 30 litrov 850 rp., termoska 1 liter 350 rp., pončo Goretex 350 rp... Potom sme išli navštíviť jednu uzavretú komunitu, kde bývajú len Tibeťania“ Butanah“. Taxi 150 rp na hlavu,50 rp vstupné. Veľmi pekné, úžasné, čisté.

23.10.2001.

Na hoteli sme si založili depozit. Nechávame tu veci na cestu domov, nákupy a lodné vaky. Odchádzame s veľkými problémami. Taxíkom sme sa dostali do zápchy a na autobusovej stanici už vôbec sme nevedeli, ktorým autobusom sa máme presunúť na začiatok treku. Na objasnenie - išli sme klasickým autobusovým spojom, kde na stanici vedľa seba parkovalo asi 80 autobusov a museli sme nájsť ten správny. S 15 kilovými ruksakmi behať hore, dole a byť v časovej tesni, to bolo dosť napäté! Keď sme ho našli, tak sme si povedali, že to je rarita, keď nie zázrak. Cesta bola veľmi zložitá. Stáli sme na jednom mieste 4 hodiny. Poobede sme dorazili do „BESISHAHAR“. Zohnali sme nocľah. Je to posledná dedina , ktorá má štátnu cestu. Stretli sme tu jeden párik Slovenku z Trebišova s Holanďanom. Dobre sme sa pobavili, samozrejme s mojím Fernetom. Pekne sme si zaspievali východniarske pesničky. Tí moji niekde zmizli , oni že nepijú. Aká škoda. Vraj tie štyri hodiny sme stáli preto, lebo autobus pred nami zrazil a zabil chlapíka. Ostala po ňom slepá žena. Dedina sa nemá o takú ženu z čoho postarať. Šoféra chceli zlynčovať, ale ostatní šoféri vyzbierali nejaký peniaz pre tú vdovu, aby sa dedina o ňu starala a tak sme sa mohli posunúť ďalej. Iný zákon tu nie je!

24.10.2001.

Je tu neskutočný hluk! Diskotéka či čo?, bubny, autobusy, klaksóny, rádia a neustále kašľajúci a pľuvajúci ľudia. Keď sme sa zbalili a odišli z hotela, Slovenka a Hoľanďan už boli preč autobusom, pritom nám tvrdili, že žiaden autobus naším smerom neide. Ten hurhaj, čiže slávnosť bola v celej dedine. Pri presune na začiatok treku som bol účastníkom obetovania kozy, kde jednou ranou mačetou prišla o hlavu. Veľmi sa z toho tešili. Najali sme si nosiča, volá sa Radzu, za 475 rp/deň. Ponesie nám tie ťažšie veci. Skromný pán. Všade je s nami. Museli sme si prenajať terénny voz na presun. To bol zážitok! Ešte že taký voz, Land Rover, obsluhujú dvaja ľudia. Je úplne hviezdnatá noc. Mesiac svieti a akosi sa mi nechce spať. Zabudol som napísať, že som poslal cez internet správu o mojom výlete kamarátovi „Ga100novi“.Či to dostal dozviem sa doma. Určite budú kamaráti prekvapení.

25.10.2001.

Postupujeme ďalej rýchlym tempom a došli sme až do dedinky Bagarchhap 2090 m.n.m. Cestou sme videli krásnu prírodu plnú vodopádov. Prešli sme 6 mostov rôznej kvality. Chýbajú mi obchodíky na ulici, tak ako to bolo smerom pod Everest. Na obed som si dal Garlik soup a chapati big. Stretávame veľmi veľa trekerov z Holandska, Anglicka, Francúzska a iných. Ale aj sólistov. Náš nosič dnes má toho plné zuby. Berieme mu časť nákladu.

26.10.2001.

Veľmi slušný hotelík. Tričko, ponožky, sleepy a opasok som nechal pri vodovode niekomu? Neoplatí sa prať. Veľmi lacno sa dajú kúpiť nové. Noc nebola kľudná pre mňa. Začína na mňa pôsobiť nadmorská výška. Na obed sme zastavili v malebnej dedinke. Dal som Garlik soup a 1 liter čaju. Dolina sa začína otvárať a okolitá príroda naberá ráz Himalayi. Trek vedie hlbokým údolím, odkiať je zlý výhľad. Vidno len strmé vysoké zrázy a vodopády. Aj to má svoje čaro.

Ležím v posteli, vonku je tma ako v rohu. Od 18.00 som sedel v kuchyni s chlapcom a rozprávali sme sa. Má sedemnásť rokov a chodí do strednej vyššej školy. Robí v hoteli ,kde spíme. Má záhradu s 300 jabloňami, o ktoré sa stará. Teraz je hinduistická slávnosť „Festivol“. On je budhista, tak majú týždeň prázdniny. Chlapec ma ponúkol dobrou mliečnou kávou.

27.10.2001:

V dedinke, keď tých desať domčekov sa dá tak nazvať , pobehuje jeden mladý býčik a vyvádza ako „Torro“. Aj som sa ho zľakol. Stretli sme ľudí , ktorí jazdili na osloch a boli veľmi, veľmi rýchli. Hame, kde sme sa zastavili(veľmi čistá dedinka-mestečko) je už elektrina. Tu má veľa dediniek vlastnú alebo spoločnú vodnú elektrárničku. V dedinách, kde je už elektrina sú zriadené filtračné stanice na vodu pomocou eletriny. 1 liter vody 35 rp. Veľmi to propagujú, lebo sa hory prepĺňajú odpadmi aj z plastikových fliaš. Vmieste , kade prechádzame cez dedinu si chlapi krátia chvíle hádzaním poriadneho kusa kameňa na diaľku. Tu bežne vidieť hrať deti o peniaze v kartách. Je to zvláštna hra a hlavne hlučná.

Trek, ktorý sa robí 6 dní sme prešli za štyri dni. Ideme veľmi rýchlo a robíme dlhé túry. Chceme si nadbehnúť na aklimatizáciu vo výške 4 000 m.n.m. Chceme zajsť k jazeru Tilicho, čo je trek naviac. Veľmi pekné. Počas treku nás stále kontrolujú. Treking permit už máme plný pečiatok a ešte nás čaká 8 kontrol s tým, že by sme chceli ísť až do Basic Campu pod Annapurny.

28.10.2001.

Ostali sme spať v Manangu výška 3420 m.n.m. Spíme v trojlôžkovej izbe. Prvý krát spíme spolu v jednej izbe. Včera 27.10.2001 sme prešli obrovský kus cesty. Dolina sa konečne otvorila a bolo vidno na okolité veľmi pekné , ale veľmi vysoké kopce. V lese som cítil huby ako v našich lesoch. Cesta je veľmi prašná. Ešteže som si dal dlhé nohavice. Odchádzame na návštevu veľmi starého kláštora BRAGA, ktorý bol 1 hodinu cesty späť. Práve v kostole raňajkovala celá dedina. Aspoň sa mi to tak zdalo. Na raňajky podávali chapati, na ktorú nasypávali strúhanú mrkvu a k tomu čaj s jačím mliekom. Ponúkli aj nám, ale sme odmietli, ale čaj sme museli. Ešteže sprievodca našiel v podlahe dieru, kde sme to postupne všetci nenápadne vyliali. Báli sme sa možnej dizentérie. Neboli sme očkovaní. Pri odchode po omši sme dali Donation, a tak sme dostali lámy šnúrku okolo krku a jedna babička nám ukázala na 3.poschodí kláštora veľmi starého zlatého Budhu. Všetci sme boli spokojní. Tí ,asi Angličania, čo odišli bez Donation sa ušlo výsmechu od žien. Boli sme potom ešte v jednom asi 400 rokov starom kláštore , ktorý bol dosť zanedbaný. Sú to veľmi pekné staré historické pamiatky. Z Managu odchádzame okolo 12 30 hod. do Gunsangu.

Ideme na aklimatizačnú túru t.j. z 3800 m.n.m. do výšky 4300m.n.m.úplne skoro kolmo nad dedinku.

Sme späť. Bol to krásny pohľad na okolie a panorámu Anapurien. Postupne zľava sme videli: Annapurna 2 výška 7937 m.n.m., Annapurna 4 výška 7525 m.n.m., Gangapurna výška 7485 m.n.m. a Annapurnu 3 výška 7855 m.n.m.Ďalej sme videli Tilicho Peak výška 7139 m.n.m. a Khatung Kang výška 6484m.n.m.

29.10.2001.

Zatiaľ som nevidel Yaky, len oslov a mulice. Prekrásny je pohľad hory. Zlatisto osvetlený, ale bol len Gangapurna. Ideme na Tilicho Lake prekrásne stále zmrznuté jazero 4500 m.n.m. Strašili nás ,že mosty sú strhnuté, ale neboli. Trošku sme ich ale hľadali. Prekrásné výhľady a náročný trek. Nakoniec na Tilicho Lake sme nedošli, lebo vraj to je dvojdňová túra. Podľa sprievodcu: Tak ako náhradu som sám vyšľapal na kopec vysoký 4575 m.n.m. Mám so sebou hodinky s výškomerom. Hore bol silný vietor a 4,7 st. Celzia. Konečne som stretol stádo pravých yakov. Asi ich tu nevyužívajú ako nosičov , ale ako dobytok. Bol tu aj jeden kôň úplne biely. Veľmi pekný. Cesta späť bola nekonečne dlhá a každý kopček stál veľa námahy. Keď sme došli na Lodge ihneď sme si dali horúci čaj s mliekom. Totiž slnko už zašlo a bolo nám veľmi zima

30.10.2001.

Black tea a ideme. Náš cieľ Thorong Phedi. Stúpame stále do kopca a potom padák do koryta rieky a znova hore. V Thorong Phedi sme sa rozhodli, že ideme ďalej. Dali sme si Garlik soup. Všetky lodge sú obsadené. Sme vo výške 4700 m.n.m. Vraj vyššie sú ešte ďalšie lodge. Vraj! Cestou nám sneží. Šliapalo sa mi do kopca celkom dobre. Postavil som mužíka z kameňov, vraj aby som sa sem ešte vrátil???

Voľna Lodge bola vo výške 5000 m.n.m. Nižšie sme stretávali len Holanďanov a Angličanov. Spíme v 5000 m.n.m. Ja som nespal, len ležal. Trek bol dlhý a náročný na výšku. Išli sme z 3800 do 5000 m.n.m. Zemiaky, ktoré nám chlapík varil fajne ochutil petrolejom. V lodge bola krutá zima tak o 19.00 hod. už ležíme vedľa maštale v spacákoch na ruských posteliach. Provizórium! Mám na sebe všetky šaty a som ešte prikrytý dekou.

31.10.2001.

Raňajky z vlastných zdrojov a čaj. A snažím sa ísť. Pripadám si ako robot z nohy na nohu a veľmi pomaly. Keď som troška zrýchlil okamžite som sa zadychčal a búšilo mi srdce. Sedlo bolo neskutočne ďaleko. Cez neho sme len preleteli (jedno foto) , lebo tu bolo neskutočne veľa ľudí a nosičov pri kóte. A ten zostup. Neskutočné , nekonečné a nekonečne strmé zostupovanie. Veľakrát oddychujeme až sme došli do dedinky Muktináth 3802 m.n.m., kde sme ubytovaní na jednu noc. Odtiaľto je prekrásny výhľad na Dhaulagiri jedna z 8000 viek.

1.11.2001.

Ráno sme boli pozrieť veľmi staré a veľmi posvätné miesto Pilgrimage Tempe pre budhistov a hinduistov. Je tu kláštor , v ktorom horí večný plameň. Jeden väčší a jeden menší. Horí tu zemný plyn. Veľa ľudí chodí na to posvätné miesto z Indie , ale aj z Nepálu. Dôjdu lietadlom do Jomsomu a odtiaľ peši do Muktináthu. Tu je i Sto posvätných prameňov. Veriaci sa vyzlečú a holí / zima až mi zuby drkotali/ sa postupne umývajú v každom prameni, ktoré sú dookola kláštora. Balíme sa a odchádzame do Kagbeni 2800 m.n.m. Celou cestou sme išli len dole. Dolina je veľmi zaujímavá , ale veľmi pustá. Len v okolí potôčika dole v údolí je troška zelene. Rastú tu topole a vŕby. Domáci tu majú pekné záhrady. Dobytok sa pasie všade po poliach , ale i po dedine. Ubytovali sme sa v Lodge Milgridi View. Došli sme až na okraj dedinky, kde sa začína hranica kráľovstva Mustang. Tam je vstup prísne zakázaný. Povolenie na vstup sa vybavuje v Káthmandu a stojí 700 dolárov. Dnes je to už ináč. Zastavili sme sa v miestnej pekárni a dali sme si jablkový koláč. Nakoľko mustang je neprístupný zajtra ideme ďalej. Vidno je už Dhaulagiri a Nilagiri 6940 m.n.m.

2.11.2001.

Cesta do Jomsomu je cesta cez kamennú púšť a neskutočne trvalý vietor. Všetko je tu vyprahlé. Miestami až 5 cm púdrovitého piesku. Ideme viac menej po dne rieky Kaligandaki. Kúpil som si dve jablká a zjedol bez obáv. Kto vie či ma to nepreženie ,nebolo to umyté. Boli sme hľadať skameneniny, ale sme nič nenašli. Až do Jomsomu prach a vietor.Za 100 dolárov som dostal 7100 rp. Trek pod Everest bol lacnejší. Majú tu už aj mikrovlnky. Jablkový koláč ohriaty bol vynikajúci. Šli ďalej až do cieľa do Syangu. Stále vo vetre a v prachu. Nocľah sme nezohnali. Ideme ďalej do Marpha 2667 m.n.m. Tu máme celkom slušné ubytovanie. Sprcha padla veľmi dobre. Nepredpokladal som , že tu v Himalayach uvidím tak kontrasnú prírodu. Dole kamenná púšť, kopce bez trávy a stromov a potom už ľadovce. Akoby mesačná krajina. Našli sme knihu návštev odo dňa založenia hotela a nebol tam zapísaný žiaden Slovák Takže som prvým Slovákom v hoteli Trans Himalaya. Čechov bolo veľa. Podľa Nepálského kalendára je rok 2058.

3.11.2001.

Vraj už aj v Lukle majú asfaltovú pristávaciu dráhu. Odišli sme smerom na Kalopani 2530 m.n.m.. Zajtra ideme do Tatopani. Tam potom zase odbočujeme do hôr. Pôjdeme do BC Annapurna. Stále sme tak vysoko ako náš Lomničák. Som živý, zdravý a dýcha sa mi ľahko. Trek okolo Annapurien absolvuje ročne viac ako 500 000 ľudí. Videl som tu traktor. Ako sa tu dostal? A aj horský bicykel , satelit, telefón, video, mikrovlnku .Elektrina už je všade. Len teplá voda je taká, aká sa stihne slnkom ohriať. Subaratri –dobrú noc.

4.11.2001.

Cesta bola silne zničená dažďami. Stálo nás to veľa námahy. Okolo 16.15 hod. sme sa zastavili v dedinke Dana 1446 m.n.m.a sme ubytovaní v hoteli Kabin Quest House Dana. Mám pre seba trojposteľovú izbu. Dnes som si dal Raksi, miestna liehovina tak 18 stupňová.1 dcl stojí 15 rp. Pivo je stále drahé – 160 rp. Zajtra, keď opustíme Tatopani začneme stúpať až do výšky 2316 m.n.m.do Chitre a potom už len a len hore. Bolí ma chrbát asi od ruksaku.

5.11.2001.

Cestou do Tatopani sme fotili kvetinky napr.: vianočný kvet, ktorý tu rastie vonku ako strom. Alebo čínska ruža, ktorej je tu veľa a veľmi pekne rozkvitnuté. Žatva v plnom prúde a tak isto aj orba. Dozrievajú aj mandarínky. Sú úplne zelené, ale veľmi chutné. Kúpil som si ich od chlapčeka. Začínajú kvitnúť čerešne a vedľa nich dozrievajú banány. V Tatopani sme odbočili do Chitre. Je tropická horúčava a my stúpame stále do kopca. Ideme po kamenných schodoch, ktoré občas vystrieda rovina. Schody sú krásne z čistého štiepaného mramoru! Ideme po nich hodiny a hodiny ako aj po uličkách, ktoré sú vydláždené mramorom. Ešte aj chlievy sú z mramoru. Zastavili sme sa v Shikha 1980 m.n.m. Veľmi dlhá dedinka. Ostávame na noc. Slušný hotel ,pred chvíľou vypadla elektrina ,ale už je dobré. Od hôr sme sa veľmi vzdialili. Zajtra naberáme výšku a ideme až až do výšky 3000 m.n.m.

6.11.2001.

Ideme zase po schodoch, ale už nie stále po mramorových. Stúpame v krásnom pralese, fotíme okolie. Ráno sme spozorovali aj vrchy aj špicu Annapurny, ale sa rýchlo od Daulagiri prihnali sírie. Predzvesť zlého počasia. Prešli sme Chitre a zastavili sa V Chorephani 2830 m.n.m. Zašli sme do miestnej cukrárne na fajné koláčiky a garlik soup a pokračovali sme na vyhliadku Poon Hill 3210 m.n.m. odkiaľ je krásny výhľad na hory. Žiaľ nič sme nevideli pre hmlu. Po návrate pokračujeme vyššie. Schody pokračovali ešte asi pol hodiny a potom sme boli znova v krásnom pralese. Stále stúpame do kopca a žiadna lodge alebo človek v dohľade. Akurát sme stretli jednú opicu. Bol to veľký Makak biely. Kým sme pripravili foťáky, tak zmizol. Stále nekonečné stúpanie. Sme v osade zo štyroch domčekov. V jednom z nich spíme. Pozostáva z obrovskej vstupnej haly, z ktorej je potom vstup do rôznych častí ako kuchyňa a izby. V jednom kúte je pec zo starého suda a okolo sú lavičky a veľmi teplo. Je tu samozrejme aj televízor. Zišla sa tu celá dedina. Musí byť väčšia než štyri domčeky. Pozerajú televízor. Medzi tým sme sa navečerali. O chvíľku sa zatiahlo a začalo silne pršať a zároveň padali krúpy. Celý dvor bol zrazu biely. To posedenie pri piecke bolo veľmi romantické hlavne, keď vypadol prúd. A sedeli sme len pri sviečkach. Zajtra ideme na ďalšiu vyhliadku, ktorá je asi na 20 min. Ráno bude vraj pekne. Vstávame o 5.00 hod. Hore sme o 6.00 hod. a čakáme na východ slnka. Slnko sa pomaly zobúdza, ale zároveň mračná zakrývajú hory. Asi 5 min. sme videli Annapurnu, Dhaulagiri a Machapuchare. Po raňajkách odchádzame. Vonku je 5 cm zmrznutého snehu. Rododendróny boli veľmi pekné zmrznuté. Z 3210 mnm. sme šľapali nižšie a zároveň už zmizol aj sneh. Cesta pokračovala pralesom. Pribudol mi ďalší suvenír akési bendžo. Mám s ním len patálie, musím ho teraz nosiť. Dorazili sme až Chomrongu. Klesali, stúpali a zase klesali a stúpali a chodili po schodoch . Neskutočne náročné na fyzičku. Cestou sme videli opice, ktorých je v Káthmandu tisíce.

8.11.2001.

Ráno bol pekný výhľad na Machapuchare a vedľajšie hory. Idem odľahčený bez veci čo sme nechali v lodge. Neskutočné schody – hore, dole, hore, dole. Cestou nám troška spŕchlo. Zrazu som počul maďarčinu, tak som prihovoril. Boli z rôznych kútov Maďarska s nejakou cestovkou. Bolo veľmi príjemné počuť niečo iné ako angličtinu! To čo sme prešli za 3 dni oni to išli 6 dní.

9.11.2001.

Za 1 a ? hod. sme v BC. Momentálne tu nebola žiadna horolezecká výprava. Fotili sme tú nádheru .Annapurna má svoju stenu z oranžového mramoru. Cestou už dole sme stretli indickú rodinku, ktorá asi prvýkrat v živote zažila sneh a ľad. Šmýkali sa a veľmi sa na tom bavili. Oteplilo sa. Náš cieľ je Bamboo. Aj sme došli a mali streku už plné zuby! Večeru sme mali na terase a potom sme sa presunuli do jedálne. Mali sme mať ešte vianočku, ale že až ráno lebo nestíhajú Pri spoločnom stole sme stretli tú indickú rodinku z treku. Tiež došli až sem do Bamboo. Ich dcérka má len 5 rokov. Úctyhodný výkon i vzhľadom na to, aké mali oblečenie. Vraj ,keď dcérka mala len 3 roky , tak boli v Muktinathe.

10.11.2001.

Schody do Chomromgu som zvládol za 40 min. Naša dedinka je z každej strany veľmi ťažko dostupná. To zo Sliezského domu na Gerlach by som vyšliapal s menšou námahou. Prebaľujem ruksak. Beriem i depozit a to mi fajne oťažel ruksak, Ideme dole, dole, dole až k rieke. Nocujeme v New Bridge. Ďalšia lodge je už ďaleko.

11.11.2001.

Je to posledná noc v prírode v zajatí hôr Himalayi. Je tu pekná vyhliadka na Annapurna south, Hunchuli, Annapurna 3 a celý hrebeň. Dominanta je Machapuchare – ako Amadablam. Dnes sme aj ukončili nekonečné kamenné schody. Kým sme sa vytrepali z New Bridge do Deureli tretie v poradí, tak som si povedal , že už dosť a že som asi snáď na Annapurne. Celkove tých schodov určite bolo 100 000. V pralese sme videli opice a krásneho supa, ktorý nám uletel než sme ho stihli nafotiť. Je tu rušno. Francúzi sú hluční. Nosiči im hrajú na bubnoch, spievajú a tancujú. Cítiť civilizáciu. Počul som aj motocykel. Je tu široká cesta a zakrátko tu bude určite autodoprava.

12.11.2001.

O 6.30 h utekáme na kopček za lodge, aby sme chytili východ slnka. Krásne. Odchádzame. Idem cez vyhliadkový kopček a potom len dole , dole, dole a dole. Strašné. Šišky boli celkom dobré. Čakáme na autobus. Nakoniec ideme taxíkom. Na pol ceste sme boli pozrieť tibetský chrám, kde je i škola pre mníchov. Pekné. V Pokhare sa ubytujeme a nejakého známeho a je špičkový hotel. Poobede idem paguliať. Kupujem hlúposti. Večeru máme v záhrade s folklórom. Bolo to celkom pekné. Sme vo veľkomeste. Je tu neskutočný ruch, prach a veľmi veľa tovaru a suvenírov. Boli sme aj na posvätnom ostrove člnom. Je tam chrám pre bohyňu, ktorá vraj sem priplávala na lotosovom kvete. Na večeru sme si dali grilované ryby a hranolky. Ryba bola len filety. Po dlhšom čase troška iná strava. V noci kúsali komáre. To sme v horách nemali.

14.11.2001.

Nepísal som . Nemal som podmienky. V Pokhare sme boli vlastne dve noci. Boli sme pozrieť aj miestne zvláštnosti ako Devilś fall, divokú rieku , jaskyňu svätej kobry a potom sme nakupovali. Večera zase s folklórom , ale iným. Tu človeku pripadá akoby stále bola nedeľa. Cestou z Pokhary do Káthmandu sme stretali desiatky autobusov plných aj na streche. Deti, ženy, starci. Všade kde sa dá do autobusu dostať. Išli sme od 7.40 do 14.35 hod. a autobus zastavil 100 metrov od nášho hotela v Káthmandu. V Káthmandu je slávnosť. Tu sa stále oslavuje. Asi sú Vianoce. Domáci to volajú “Festivol“. Teraz vypadol prúd, lebo mesto je vyzdobené tak, že Schuster sa môže hanbiť. Zvukové efekty sú také, akoby bola tretia svetová vojna. Neskutočne to tu búcha, všade horia sviečky ,svetlá svietia a autá trúbia a trúbia. Je to skutočný FESTIVOL. Cestou na Devils‘ fall som kúpil od starčeka za 4000 rp krásny koberček. Neviem ako ten ruksak ponesiem? Ale už sa neskutočne teším na rodinu, auto, garáž , chatu , kamošov a atď... Musím si pripraviť zimné veci do lietadla a v Moskve sa prezliecť. Ideme na večeru. Som hladný ako dvaja vlci. Ešte musím kúpiť nepálsky čaj. Filmy som dal vyvolať, mám aj fotky. Sú tu nepokoje. Búria sa komunisti. Myslím, že už písať nebudem a končím s tým, že to bolo veľmi náročné. Schudol som dosť a overil som si, že i pri priemernej kondícii a dobrej aklimtizácii sa dá vyšliapať až o 5500m.n.m., že hory sú tu krásne - ale...Slovensko je Slovensko, i keď mi bude ľúto za Nepálom. Už sa sem asi nevrátim

Namaste Nepal. 14.11.2001. o 18 00 hod. v Káthmandu.

Nepokoje prepukli do takej mohutnosti, že sme skoro zmeškali lietadlo, lebo vzbúrenci obsadili všetky cesty a mosty. Mali sme dobrého taxikára, ktorý nás previezol na letisko bočnými uličkami. Po nás asi mesiac z Káthmandu neletelo žiadne lietadlo. My sme boli poslední čo odleteli. V Moskve nás vítala fujavica a sneh a my sme boli len v tričkách. V Prahe sme sa rozišli ako úplne cudzí ľudia, ktorí sa nikdy nevideli a nepoznali. A ja už ani nechcem nikdy stretnúť tak neúprimných a sebeckých ľudí. To už som v Európe?!?. Žiaľ.

DežoSchuller .17.1.2007