S Izrou sa mi viaže množstvo zážitkov. Poznal som to tam aj predtým a zosilnelo to keď tam bol chatárom Pali. Bolo to v období keď som trpel autosugesciou. V súvislosti s ropnou krízou bolo zrušených množstvo hlavne víkendových autobusových trás a ja som si zadovážil Trabanta. Diagnóza autosugescia vyplýva z utkvelej predstavy, že Trabant je auto.

Už nepamätám ako často som tam bol Trabantom viac si pamätám cesty klasickým mestským bajkom. Doprava v tých časoch hustá nebola ale tlačiť bajk skoro celú trasu z Bohdanoviec na vrchol nad Slancom bol zážitok.

Dnes sme sa vybrali klasickou trasou z Kalše. Účasť bola celkom slušná (zľava doprava) Riki, Michal, Ľubo, Koci, Janka, Pali a ja. Zvládame stúpanie k Veľkému drevu a potom smutno v piete krátka zastávka na Izre – pôvodná vyhorela a vynovetá je mŕtva.

Prekračujeme hranice a spúšťame sa do Pusztafalu. Keď už tak túžime opisovať od Maďarska tak skúsme toto. Pusztafalu podľa prekladača dedina v divočine má pekný funkčný skanzen, bistro a ďalšiu infraštruktúru. Dávame krátku pauzu a Ľubo sa oddeľuje a pokračuje cez Fűzér do Košíc – viď mapu a album.

Naša cesta nás vedie cez Fűzérkajatu do Pálházy. Tu predpokladáme hlavné zastavenie, spojené s obedom a ošetrením pitného režimu. Žiaľ s ľútosťou nám oznamujú, že uzavretá akcia. Utierame slzu v oku, prehĺtame sliny a valíme do Széphalomu navštíviť pevný bod v tejto časti vesmíru. Pozdravíme sa s personálom, ve vší mravopočestnosti a pokračujeme do ďalšej azylovej stanice kde nás konečne čaká obed.

K záverečnému vyhodnoteniu v kine Úsmev nás nečakane očakávajú Laco a Megi so slzou v oku, pretože sa nemohli zúčastniť. Jaro len začína, určite to dobehnú.

Príbeh spísal Pišta.