Nedivte se, povídá babička, když jí svědí, je to horší, než podebraná pata. (Z modifikovanej verzie Babičky). Som na tom podobne. Sitzfleisch sa stáva nepokojným a hľadám kohosi, kto by sa pridal. Vyzývam mailom dôchodcov, nezamestnaných, tých v slobodných povolaniach a iných povaľačov, ale nikto sa nepridáva. Na fóre MTBiker objavujem nárek Rymanowa ... pozvite ma niekto zajtra na bike mne sa samemu nechce ... a hneď sa mu podhadzujem. Skočil na návnadu a sme už dvaja - Rymanow a ja.

Klasika – ráno na vlak v Michaľanoch pristupuje Peter alias Rymanow a za chvíľku štartujeme zo Slovenského Nového Mesta. Prechádzame hranicu a novou pešou zónou Sátoraljaujhelyu. Za chvíľku sme na cyklochodníku smerom na Tokaj. Cesta rýchlo ubieha a zanedlho sme v Sárospataku. Pár fotiek z centra a padá na mňa smútok. Naša obľúbená krčma za traťou je zavretá.

Čo sa dá robiť – opúšťame mesto a málo frekventovanou cestou prichádzame do Makkoshotyky. Peter dopĺňa výživu v obchode ja zatiaľ ukájam potreby pitného režimu. Môžem priznať, že pivom. Tu končia cesty a vstupujeme do doliny pod Gerendás rétom. Začína výživné stúpanie. Okrem značky zákazu vjazdu nás chráni aj solídna dobre uzavretá závora.

Desať kilometrov a skoro 400 m prevýšenia. Šliape sa v pohode ale niet voľnejších úsekov. Je trocha dusno a až vo vlaku zisťujem, že je to dosť unavujúce. Nič nebolí ale vytrvalo zaspávam, ešte že to neprišlo ešte za jazdy – Willy by bol hrdý, že nie je sám. Nič netrvá večne a prichádzame na rázcestie na Eszkála rét. Tu sme kedysi so Zolim na Zemplínskej 50 mali otočku nazad na východ smerom na Pap hegy. Ešte krátky výšvih a sme hore. Nasleduje zjazd ešte stále šotolinkou. Už nie dlhý.

Môj elegantný štýl jazdy tak zaujme srnku, že na chvíľku stuhne na ceste a potom mizne vľavo. Šotolina končí a sme na križovatke na Gerendás rét. Vlavo Újhuta, kde máme prisľúbený ten najlepší guláš z diviny v okolí, ale čo sa dá robiť – dnes smerujeme doprava lesnou asfaltkou smerom na Pálháza. Pred štartom si ešte musíme vštepiť do pamäti upozornenie z tabuľky, že pozor cesta končí zavretou závorou. Pravdepodobne vďaka tomu, že sme si to dobre zapamätali bola závora otvorená.

Tesne pred koncom zjazdu križujeme lesnú železničku teraz používanú už len ako turistickú atrakciu. Petra mrzí, že nevieme kedy pôjde vláčik, že by si ho vyfotil. Nuž nemôže mať všetko.

Na konci zjazdu máme zase voľbu – doľava Kökapu čo je hotelový komplex pri rybníčku nad skalnou bránou ( po maďarsky Kökapu) a doprava Pálháza. Ideme doprava.

Peter ešte chce hľadať prechod od Vilyvitányu kamsi na Byštu. Ja sa už chystám odmeniť telo dobrou papou, tak sa rozchádzame. Cestou sledujem, že práce na cyklochodníku postúpili už k Pálháze. Len rozmýšľam, že ak je to cyklochodník Košice - Sárospatak, tak kam sa podel náš podiel z nemalej dotácie. Pokračujem do Mikóházy do osvedčenej Malom tanya. Držky na paprike s haluškami. Nebeská manna. Pohár dnešných rozkoší sa napĺňa.

Ešte zopár kilometrov cez Alsó a Felsöregmec do Michalian. Ešte chvíľka čakania na vlak v príjemnom prostredí. Dokonca to stíha aj Peter. Jeho vlak odchádza desať minút po mojom. A ani sme nezmokli napriek tomu, že ráno to vyzeralo dosť biedne. No ale potom pomaly nenápadne sa slniečko dostávalo na našu stranu. Ku koncu až príliš ale správny biker to berie tak ako to prichádza. Obzvlášť keď to prichádza tak v pohode ako dnes.

Príbeh spísal Pišta.