Keď sa na jar medveď prebudí zo zimného spánku prvé, čo urobí pustí sa hľadať rastlinu s cesnakovou vôňou. Vedie ho inštinkt, aby si po zime prečistil žalúdok, črevá a krv.
                        Z blogu Veroniky Bahnovej, kde sú aj recepty

Dnešnú cyklotúru sme zhodnotili v reštaurácií na železničnej stanici Košice pod „Baobabom.”. Vraj, podľa Ľuba, to bolo už veľmi dávno čo sme si takto posedeli pod týmto našim kultovým stromom. Chýbal nám autor tejto túry Pišta a chválili sme počasie.

Osobák z Margecian do Košíc nemal poštový vozeň a bol natrieskaný. Tak sme si počkali na nasledujúci rýchlik, ktorý mal mať ako tretí vozeň (podľa zistení Gastona) zaradený poštový vozeň. Na prekvapenie mal „štvrťvagón“ s háčikmi na zavesenie bicyklov. Aj tento vlak bol plný a jediné miesto na sedenie bolo medzi bicyklami. Do Margecian sme sa dostali skratkou cez železničný most na Červenú skalu. Chvála bohu, že nešiel žiadny, lebo ten most je dosť úzky. Na most sme prišli cestou, ktorá začína pri Pytliakovej krčme, kde sme sa troška občerstvili, najedli fajnej fazuľovice a padol aj nejaký ten fernet. Ľubo navrhol, že pokračovať by sme mali cez Maricu, ale nemalo to priaznivú odozvu.

Niektorí sme nevedeli, že z Kojšova sa dá ísť cez Veľký Folkmar bez toho, aby sa muselo ísť po hlavnej ceste. Krásna skratka pomedzi domami a hlavne len dole, čo sme aj veľmi ocenili. Medvedí cesnak, ktorý bol cieľom tejto túry sme nazbierali nad Kojšovom smerom k Turniskám pri potôčiku. Ale ešte je málo vyrastený. Tak za dva týždne sa už bude lepšie zbierať. Ja som bol rád, že určitá udalosť ma pritlačila práve pri potôčiku, takže bola zachovaná aj hygiena. Willyho aj s rodinou sme stretli v polovičke cesty zo sedla pod Suchým na pešej túre „za medvedím cesnakom”.

Do Sedla pod Suchým vedie krásna asfaltová cesta, ktorá ale je z Opátky nekonečne dlhá a stále stúpajúca. Vraj Bradan je zatvorený. Ale nie je. Funguje. To sme ale zistili až po ceste do Opátky z hotela Sivec, kde sme si dali desiatu po náročnom výstupe cestou okolo priehrady zo stanice Ružín zastávka.

Ráno, pri počte účastníkov päť (Ľubo, Zoli, Gaston, Linus a ja) sme netušili, že budeme mať problém naložiť toľko bicyklov do jednej chodbičky. Ale sme to zvládli, aj vďaka ochotnej sprievodkyne, ktorá kvôli nám vagón zamkla.

Pri kontrole cestovných lístkov sme konštatovali, že dnes majú dôchodcovia vychádzku s jediným akceptovateľným mladším doprovodom .

Príbeh spísal Dežo

Pre lepšie pochopenie treba článok čítať od konca.