Heringeš. Kedysi keď sme si tu pestovali socializmus to slovo tak trocha smrdelo dobrodružstvom. Už len priblížiť sa smrdelo problémom. No a priblížiť sa s foťákom to už smrdelo basou. Bola tu rušička. „středisko dálkového rušení v Košicích (deset KV vysílačů o výkonu 10 kW a pět KV vysílačů o výkonu 1 kW),“ - viete si predstaviť to monštrum. Napriek tomu, že to bolo vidieť z každého košického okna (to aby trafilo rušenie) nevedel som nájsť jedinú fotku sústavy antén. Dnes sú už tie antény preč. Oficiálne Československé rušičky utíchli po 36 rokoch dňa 16. 12. 1988 o 16:00 hodine. Nuž ale aby genius loci zostalo zachované a človek naďalej pociťoval odpor k tomuto miestu o to sa stará akýsi zbor dobrovoľníkov.

Zima je tu a okruh bikerov ochotných vyraziť sa zužuje. O to viac ma prekvapila účasť. Ľubo, Linus, Zoli a ja. Schádzame sa postupne. U Zoliho sa stretávame s Linusom a pokračujeme vyzdvihnúť Ľuba v Opátskom. Pri Hornáde hmla zhustne až je strach prejsť cez širokú štvorprúdovú magistrálu napriek semaforu, ktorý je sotva vidno.

Predpokladáme doplnenie tekutín v Krásnej tesne pred opustením verejných komunikácií. Samozrejme nie každý sen je reálny – ani tento nebol. Postupne sa dvíhame na hrebeň nad Opátskym a vynárame sa z hmly. Je to Ľubov revír už od detstva. Tu vyrastal a páchal pestvá. Napr. odtiaľto sa zvykal kĺzať. Dnes by za to jeho rodičov stíhali za zanedbanie dohľadu nad dieťaťom.

Stúpame ďalej až na Heringeš. Treba odbočiť kúsok doľava na vrchol. Svoj vrchol tu dosahuje podľa stôp asi aj množstvo ďalších. Je neuveriteľne aké slabé autá sa vyrábajú. Ako vidno napr. aj odvoz plného popolníka je nad ich sily.

Cyklotrasa pokračuje lesnou skratkou dole kolmo na cestu Košická Nová Ves – Zdoba (viď modrú na mape) ale my volíme variant, ktorým sa vyhneme očakávanému bahnisku. V Košickej Novej Vsi absolvujeme TdZK (tour de zavretá krčma). Na štvrtý pokus nachádzame otvorenú. Je dokonale skrytá tesne pred spojením Vyšnej úvrate s Herlianskou. Pred ňou je uzavretá opacha, ktorú treba obísť.

Pekné čisté – dokonca aj miestnosť pre nefajčiarov. Až je mi ľúto, že neviem im urobiť lepšiu reklamu. Pokračujeme kolmo na sever k vodojemu a tu začína promenáda na Zelený dvor. Perfektný hladký asfalt asi najviac poteší korčuliarov, mamičky s kočíkmi – stretli sme už aj bežkárov na tom ich kolieskovom tréningovom náradí čo neviem pomenovať. Súbežne ide lesný chodník kde sme videli pohybovať sa bežcov. Asi sme mali ísť radšej po ňom ale neviem či ide po celej dĺžke. Takýto areál by mal byť aj ďalších častiach mesta – dúfam, že nebude predčasne zdevastovaný.

Zelený dvor – údajne pomník bojov košických mafií akoby zase prechádzal pokusom o oživenie. Sú tam stopy rozsiahlych terénnych úprav. Prechádzame mostom ponad diaľničný privádzač zľahka minieme krematórium (ešte nie) a pokračujeme smerom na Ťahanovce. Pekná cestička medzi záhradkami a potom nasleduje stúpanie panelovou cestou. V opačnom smere vhodné na testovanie pruženia.

Pretiahneme sa lesíkmi (mimochodom veľmi pekné terény) ponad Ťahanovce a od severu vchádzame do starých Ťahanoviec. Cestou chválime náznak bikeparku vybudovaného na zjazde. Sú tam pekné chuťovky ale väčšinu vynechávame, predsa len sa nepatrí v našom úctyhodnom veku až natoľko šantiť.

Okolo Súdkov bol akýsi pohyb ale dávame prednosť Hokejka pubu – teplo je teplo. Prechádzame areálom Aničky (pôvodne som napísal, že prechádzame Aničkou, ale Gaston by mal blbé narážky). Je tu prekvapujúco čisto, vykosené - že by predsa len začalo svitať na lepšie časy?

Každý príbeh by mal vyústiť do akéhosi morálneho pravidla či múdrosti. Túru končíme vyhodnotením v Hokejka pube. V zmysle par. 4 ods. 2c zákona 8/2009 Z.z. popíjame bezalkoholické pivo Birell a smutno spomíname na časy keď káva bez kofeinu, cigarety bez nikotínu, pivo bez alkoholu či sex bez ženy boli neznámym pojmom. Pri našej expertízou určenej spotrebe jednej desiatky na 20 km sme nevytvárali žiadne nebezpečné situácie na cestách dokonca ani v okamžikoch keď sme ich výnimočne používali. No ale čo sa dá robiť – bystré oko zákonodarcovo si to všimlo a boli zahájené pogromy na cyklistov. Výnimkou sú len susedia, švagri, bratranci ... takže o to viac sa treba sústrediť na tých čo nie sú z našej dediny. Taký je svet. Zoli si utiera slzu, zaplatíme, odchádzame a pekný deň je za nami. Vonku Zoli ešte zisťuje, že má defekt na zadnom kolese a rozhoduje sa už neopravovať, že to už domov dotlačí.

No a kde je to ponaučenie? PRED VSTUPOM do poslednej krčmy si skontroluj kolesá! Možno nebudeš musieť piť bezalkoholické pivo.

Príbeh spísal Pišta.