Král Karel s Buškem z Vilhartic teď zasedli si k dubovému stolu — ti dva už pili mnohou číši spolu a zapěli si z plných plic. »Nuž dej sem zlaté číše, páže, a nalej vína — dolej výš — dnes, pane Bušku, cosi zvíš!« král Karel vesel káže. (Jan Neruda Romance o Karlu IV.) Ten čas sa akoby zrychľoval. Už je tu zase víkend a my si lámeme hlavu kam vyraziť. Zachraňuje nás Zoli
týmto odkazom. Na stanici sa stretávame s Ľubom a Dežkom. Ešte pred odchodom sa vynára ďalší účastník (ešte o tom nevie) Miro, už sme sa sem tam kdesi videli a teraz sa pridáva k nám. Takže účasť je
Dežko, Miro, Ľubo a ja. Štartujeme z Michalian. Použijeme miestny turistický prechod a znova obdivujeme aký veľký zbytočný dom na potešenie cykloturistov tu postavili z Europských peňazí. Teda už nie je úplne zbytočný, pretože susediaca rómska komunita (klobúk dole, že ten eurocyklodom nie je zdevastovaný) natiahla medzi stĺpiky verandy šnúru a sušia tu prádlo. Naše národné cítenie je pravdepodbne zoslabnuté, pretože namiesto tohto velediela použijeme na odpočinok pekný altánok vybudovaný na maďarskej strane o skoro kilometer ďalej. Vydýchame a
ide sa ďalej. Tesne pred Pálházou sa dostávame k otestovaniu Nagytanya fogadó. Na jar keď sme tadeto tiahli ho ešte len pripravovali k otvoreniu. Ochotní ľudia, denné menu (halászlé a strapačky s tvarohom) za 650 Ft, a celkom slušný výber ďalších jedál. Dokonca na jedálnom lístku je poznámka, že sa vynasnažia splniť aj iné požiadavky ale potom treba chvíľku počkať. Aby som sa nevyjadroval len pochvalne. Katastrofa – pivo len fľaškové. |
Odbočujeme do lesov, krátky nepríjemný úsek okolo perlitového lomu a nastáva posledná príležitosť na tejto strane vrchov Kishuta. Malá zastávka a pokračujeme. Od odbočky hore na Gerendásrét a potom aj na zjazde na druhej strane do Óhuty je nový asfalt. Za chrbtom máme závoru tak si to užívame aspoň tým, že nás okrem divej zvere a búrok nič neohrozuje. Samozrejme sa nestalo ani jedno ani druhé a preto to zľahka oslávime v Óhute. Žiaľ krčma s poetickým názvom Vadász itató korcsma (Krčma na napájanie poľovníkov) už neexistuje. Ale existujú iné. Prichádzame do Tolcsvy žiaľ
zo zlej strany. Obvyklý vstup, kde návštevníka za istý obolus vybavia ochutnávacím pohárikom je z juhu a my prichádzame zo severu z hôr. Aspoň sa cestou nezrúbeme a nespáchame zločin riadenia nemotorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. Kdesi v centre sa objavuje ten správny jarmok. Všelikého druhu chuťovky a pamlsky a k tomu Session Blue koncert. Takže podľa chuti šašlyk či fazuľový guláš nám doplňuje úbytok kalórií. Posúvame sa do ďalšieho nádvoria na gitarový koncert a ako pán Bušek sme si slzu vína -
... Jen aby marně nezahálel pan Bušek máčel zub a pysk a víno ku punebí tisk a po jazyku válel ...
Všetko dobré raz končí a
vyrážame dobehnúť vlak. Ešte
zamávame jazdcom naproti vychutnávajúc prednosť v jazde a začína finiš. Máme to na tesno ale darí sa nám víťaziť v cieli na stanici Slovenské Nové mesto v čase o 5 minút lepšom, než dosiahol vlak. Príbeh spísal Pišta |