Pišta vlani objavil na webe info, že okolo Domaše prebehla zaujímavá cykloakcia. Bolo nám (Marike a mne) vyčítané, že majúc chalupu v Slovenskej Kajni nevieme o takej dôležitej veci. Trasa však vedie pár sto metrov od dediny, takže ju ani trvalí ani dočasní obyvatelia akosi nezaregistrovali. Bolo však dohodnuté, že druhý ročník ideme.

Tak to aj chvíľu vyzeralo, postele a sprcha boli na chalupe pripravené, lenže pár dní pred akciou výdatne pršalo. No a úsek Tišava - Trepec sme s Marikou poznali ako lahôdku, ktorá je miestami bahnitá aj v dobách totálneho sucha (ako zvykne hovorievať naša kamarátka - „tam je mokro, aj keď je sucho”). Windguru veštil na 14:00 lejak a tak kamaráti v piatok na obed účasť odvolali.

V sobotu sme sa s Marikou rozhodli zabsolvovať aspoň nám neznámy úsek medzi hotelom Zátoka a Krymom. Obišli sme frekventovaný úsek medzi Malou Domašou a Poľanami a pri hoteli Zátoka sme číhali na čelo peletónu. To prefrčalo takmer bez zastavenia, vyčkali sme ešte chvíľu na účastníkov bez víťazných ambícií a vyrazili sme v dobrej viere.

No a tam to po krátkom zjazdnom úseku začalo. Tlačíme bajky dole z kopca - v mnou zavedenej stupnici „ ujovina tretieho stupňa”, ale s tým sme počítali. S čím sme ale nepočítali, bol nasledujúci úsek, na ktorom reťaz cyklistov si podávala hore strmým svahom bajky - „články” reťaze sa jednou rukou držali stromu, či koreňa, aby nedrbli dole a druhou rukou vyťahovali zdola bajky a posúvali ich „článku” nad sebou. Pre túto situáciu som okamžite zaviedol štvrtý stupeň spomínanej stupnice. Ďalej nasledovali chvíľu iba nižšie stupne, dokonca sme sa dostali medzi chatky na zjazdnú cestu a mnohí si vydýchli.

Zakrátko sa však znova nadýchli - trasa nás zaviedla do bahnistého úseku, na konci ktorého nás čakal ďalší „štvrtý stupeň”. Nakoniec sa ale po čase podarilo predsa len nasadnúť na bajky a pokračovať v normálnej terénnej jazde.

Výjazd na hlavnú cestu istili policajti, najprv mi to pripadalo srandovné, ale pri takom počte bajkerov to bolo asi účelné. Hlavné prekvapenie ma ale ešte iba čakalo - moja polovička rezolútne vyhlásila, že po tomto výkone sa nemieni vrátiť do Kajne po hradskej, ako sme mali pôvodne v úmysle a že úsek pred Trepcom bude už iba lahôdka. Tak sme pokračovali trasou „Tibeťanov” po hradskej cez Turany, Lomné, Valkov až na Tišavu.

Za Tišavou peletón doslova stratil pôdu pod kolesami. Tento úsek sme už viackrát absolvovali a mysleli sme si, že nás prekvapiť nemôže. Opak bol pravdou. Neboli sme rušení slušne zjazdnými úsekmi medzi bahienkam, ako pri iných prejazdoch tohto úseku. Bahienko bolo totiž kontinuálne. Len občas bolo kus hlbšie. Keď bolo najhlbšie, tak sme pár metrov potlačili a zase hop do sedla. Windguru sa pomýlil - začalo liať o pol hodiny skôr, než predpovedal. Na pevnejšom poslednom úseku za Trepcom nám jeho posledné privaly krásne vyumývali bajky.

V cieli sme sa pani Miklošovej priznali, že sme trasu zabsolvovali načierno, bez registrácie. Počastovala nás gulášom, pivom aj tričkami. Tu sme to prijali, po ceste sme občerstvovačky nechceli zneužívať. Uistili nás, že naša veková kategória to už mala aj tak zadarmo. Len trocha zarmútili Mariku, keď sa dozvedela, že titul najskôr narodenej účastníčky jej unikol o jedno jediné miesto.