Kamaráti, stalo sa to takto:
dal som návrh na dávno pripravovanú túru (rozumej, že sme o tom kecali) HEJCE – to nešťastné miesto. Niekoľkokrát bola táto cyklotúra na spadnutie, ale nedalo sa - alebo dačo podobné... Tentoraz som si však povedal, že nech sa deje, čo sa deje, v túto nedeľu (25.05.2008) idem hoc aj sám. Počko prialo.

Úvaha, že idem sám bola správna. Pišta rekonštruoval kúpelku, Willy dozeral na robotníkov na chalupe (či inteligentnom dome ?), Igor bol na Kube, alebo kde, Vladko v práci, Gaston asi surfoval (neviem či v Kajni alebo na PC) a tak ďalej a tak ďalej...

Nakoniec zabral Zoli, pridal sa. Asi bol nabudený Dolnou zemou (v sobotu navštívil Tolčvu za účelom nákupu tekutých produktov tohto regiónu). V nedeľu na túre som aj ochutnal, bolo lahodné, to tokajské...

Hejce sú trošku vzdialenejšie miesto, a keďže sme nemali chuť vytvoriť GPS rekord a zajazdiť 100 a viac km, tak sme sadli do auta a po rovinke sme sa za 30 min dokotúľali do prekrásnej dedinky Hejce.

Paradox: asi by sme ju, tú dedinku nikdy nespoznali, ak by... ak by... Ráno o cca 8.30 nás privítala tichá, čistá a s otvoreným pohostinstvom vľúdna dedinka Hejce. Krčmárka a miestni štamgasti (rozumej fľaškové a baracpálinka) nám odporučili nechať auto pred krčmou a aj nám ukázali ten správny smer... Po jednom „Boršodi“ sme si prezreli v dedine pekné kamenné mosty (cca 3 ks) kamenný múr okolo kúrie, hroby z prvej svetovej vojny a ... a spadnutého Anjela na žulovom podstavci – 19. január 2006, 42 našich krajanov, tu to celé skončilo, vlastne o trošku vyššie, tam sme smerovali....

Červená značka je dobre značená - stúpame po starej asfaltke okolo vinohradu. Tu sa Zoli informuje u dvoch vinohradníčok na cestu... ideme správne. Vraj ku bielemu domu a potom doľava. Asi po pol hodinke sme na inkriminovanom mieste, pri bielom dome – lovecká chata, asi súkromná, s posedením a lavičkami, košmi na odpadky a s všade prítomnou čistotou .

Cestou ku bielemu domu sme stretli krajanov... Nie milé stretnutie. Ich syn by dnes oslavoval meniny. Boli ho pozrieť tam vyššie na kopci, tam vyššie... Súcitili sme.

Pri bielom dome sme si dali desiatu a aj spomínaný tokaj. Ďakujem Zoli. Potom prudko doľava a prudko nahor. Trošku sa aj tlačí ale to len preto, aby sme si obzerali peknú jarnú prírodu.

A sme skoro hore. Tesne pod vrcholom prvé známky obhorených stromov... rúbaň - ale nie od sekery. Ešte kúsok nahor a... prídite si to pozrieť – smutné, pietne miesto. So Zolim sme ticho, len obzeráme, minúta ticha.... odchádzame.

V malom sedielku pod vrcholom sa púšťame po červenej (doľava), po peknom skalnatom hrebeni k zrúcanine hradu - Amadé várrom (malý strážny hrad, skôr hradík ). Cesta je perfektne zjazdná a vytvára pekné zokruhovanie tejto túry. Následne prudko, prudko dole, do doliny. Tento úsek radšej tlačíme. V doline je pekná šotolina. Vraj tu bola lesná železnička – už jej niet. Svižnou jazdou sme čoskoro pri usadlosti Potácsház (dva, tri domy). Chalupári tu varia guľáš. Ideme ďalej.

Prichádzame do Göncu. Tu nás upúta Husitský dom – doprajeme si jeho prehliadku aj s odborným výkladom (info: 200 Ft / per kopoňa). Ďalej upaľujeme do Göncruszky. V krčme u „Vladovej známej“ si dávame chladené pivečko a trošku pozeráme F1 VC Monaca – tam prší ako z konve, „u nás“ je slniečko a teplo.

Tiahle stúpanie do Hejce je nepríjemné... ale už sme hore, balíme a ideme autom na chutnú polievku s domácim pečivom do Telkibánye.

Zaplatíme, nasadáme do auta a ideme domov. Bol to pekno-smutný deň... rečou básnika.

P.S. - Keďže túto túru absolvovali výlučne nečlenovia GPS sekcie, široká odborná verejnosť nech odpustí strohosť tejto stránky (absencia produktov GPS ) .

Na Hejce sme sa dosť dlho chystali a teraz akurát mi to nevyšlo. Nakoniec som teda ukecal Ľuba, aby sme to zopakovali. K príbehu ťažko niečo dodať, tak sme aspoň doplnili záznam, mapu, profil a pohľad zhora. Trocha sme rozšírili trasu od Potácsházu na Telkibányu a našli novú cestu pri návrate na Potácsház.

Patrí sa poznamenať, že v stredu 11.6. si to ešte sólo zopakoval Dežko. Košice - Hejce - po červenej do Gönczu a nazad do Košíc. Skrátka každodenné tréningy na trati Košice - US Steel a nazad ... má rád aj cesty.