Môj bývalý kolega Maťo sa usalašil v Kostoľanoch a uchalupil v Stratenej. Akosi sa v ňom prebudila túžba po zdravom pohybe a skúsil to bikom. Potom sem tam niekoho prizval a sláva tohto podujatia došla až ku mne. Neuvážene som opakovane utrúsil, že až mi raz dajú včas vedieť tak sa pridám. No a zlomyseľní kamaráti nezabudli dať včas vedieť.

Tu už končila sranda a šlo o prestíž. Chceš nechceš musíš. Počasie bolo takuo všelijakuo. Predpoveď hlásila slnečno, teplo a veterno. Windguru to veterno ohodnotil tak na 20-25 km/hod. Mal pravdu mrcha. O smere vetru je zbytočné trúsiť slovo. Túra smerovala na západ.

Začalo to pekne na dvore u Maťa padlo milé slovo na úvod, podporené slivovicou od sponzora. Potom podaktorí nasadli do áut, či sa vybrali na vlak a ja chudák som vyrazil s ostanými bojovať o prestíž

Prvý úsek smeruje na sever. Kysak, všetky Lodiny a začína tréningový stúpak od Ružína k Bradanu. Vietor ešte o nás nevie ideme v pohode a na Bradane si dávame pauzu. Je chvíľka pred otvorením takže podpichujeme pohľadnú zástupkyňu personálu, že aj by mohla niečo ponúknuť, ale keď začína byť ochotná dávame sa na útek. Pred nami je Folkmár a ten je s čerstvým pivom v nohách dosť nepríjemný. Na vrchole sa stretávame zo sprievodným vozidlom.

Ďalšia zastávka je v Jaklovciach. Na pumpe zavreté a behom čakania na zvyšok výpravy, čo sa má pridať z vlaku v Margecanoch, snívame svoj sen o ponuke z Bradanu. Znalci pomerov ale vedia, že krčma v Jaklovciach by už mala fungovať. Máme za sebou prvých 40 km, takže dosť intenzívne prehovárame personál aby otvorili o chvíľku skôr. Darí sa a posilnení i potešení sa vrháme do boja s vetrom, ktorý sa medzitým zobudil.

Ďalšia zastávka je plánovaná v Mníšku. Podľa rozpisu je to na 63. kilometri. Trocha cítime zápas s vetrom ale nejaké vetry nás predsa nemôžu odradiť od predsavzatí. Nasleduje ešte jedna (skoro)rovinná etapa do Hnilca. Trocha príliš štýlové priečelie krčmy je doplnené príjemným prístreškom kde nás tak ako v každej etape očakáva občerstvenie zabezpečené obetavými dievčatami zo sprievodných vozidiel.

Šlapeme na Grajnár. Moja verná sprievodkyňa – Maťova dcéra Petra, ktorá už má odšlapaných 65 km od Folkmáru si dáva na príkaz trénera (Maťa) pauzu a nasadá do sprievodného vozidla.

Motorest v Mlynkoch 114. km. Stratená je blízko. Delí nás už len Dobšinský kopec. Peťu mám v plnej zbroji pripravenú. Už v Mníšku ohlásila, že „ja pôjdem s ujom“. Neviem čo tie ženy na mne vidia.

Dobšinský kopec šlapeme v úplnej pohode. S odpustením riť si už zvykla a nohy tušia, že sa nedá nič robiť. Posledný zjazd a blížime sa do cieľa. Pred cieľom Peťa nastupuje záverečný špurt. Toľká neúcta k starším ma už u dnešnej mládeže neprekvapuje. Nástup som zachytil a prichádzame do cieľa spolu za burácania davu divákov. Teda všetkých šiestich.

Cieľové fotografie. Na tejto je najstarší (vpravo) a najmladší (vľavo) účastník. Ten chlapec si ukrojil z Tour 40 km. Ja som to absolvoval celé. Tachometer ukázal 125 km. Očakával som, že budem viac unavený obzvlášť kvôli tomu skurv … teda nepríjemnému vetru. Čo narobím keď som tak dobrý.

Nasleduje občerstvenie a príprava na večerný guláš. Môj nepokojný sitzfleisch ma ženie ďalej, takže odchádzam vyskúšať unikát. Zastávka tichá, vlaky prichádzajú, vlaky odchádzajú … veď to poznáte. Ale k tomu unikátu. Je to zastávka na znamenie. Ak nezamávaš necestuješ. Na eventuálne vystupovanie (ako sme si vyskúšali v jednej z neskorších túr) je tlačidlo.

Príbeh spísal Pišta